Projekt „RYBY, ZELENINA & PITNÝ REŽIM V ŠKOLSKOM STRAVOVANÍ“

     Stravovanie v materských, základných či stredných školách podlieha prísnym predpisom, a preto je tu strava pestrá s obsahom výživových látok, ktoré nepodporujú obezitu detí. Štatistiky však ukazujú, že viac sa deti stravujú v škôlkach ako školách. Pritom, ak sa stravujú v školských jedálňach, dostanú jedlo s takou výživou hodnotou, akú pre svoj vek potrebujú.

Výhodou školskej stravy je plnohodnotné teplé jedlo. Podľa odborníkov z Úradu verejného zdravotníctva SR, školské stravovanie dnes predstavuje systém zabezpečenia plnohodnotnej výživy deťom a mladistvým najmä vtedy, ak sú pri zostavovaní jedálničkov rešpektované odporúčania odborníkov na výživu.

V školskej jedálni by mali deti počas piatich stravovacích dní dostať 2x mäso, po 1x jedlo so zníženým obsahom mäsa (kde by sa mala pridávať aj sója), múčne a zeleninové jedlo. V školských jedálňach sa nemôže používať mleté mäso ako polotovar, len pomleté priamo v kuchyni z čerstvého surového mäsa. Hoci majú deti rady prívarky, podľa noriem sa ich v školskej jedálni odporúča podávať len 2x do mesiaca. Čerstvá zelenina má byť na stole denne, ryby a obilniny raz do týždňa. Zakázané sú napr. vnútornosti okrem kuracej a bravčovej pečene, majonézy, aspik a v škôlkach vyprážané jedlá.

     16. októbra, je deň zdravej výživy, preto sa naša ŠJ zapojila do projektu „ Konzumácia rýb, zeleniny a pitný režim“. Celý mesiac budeme konzumovať viac rýb, zeleniny a piť predovšetkým čistú vodu.

     V našej školskej jedálni ryby väčšina stravníkov neobľubuje. Stále, ak je na jedálnom lístku pokrm z rýb, vedú sa diskusie, prečo zasa ryby. Je to ťažké vysvetľovať dookola, aké sú ryby v jedálnom lístku dôležité, ak deti prichádzajú do školskej jedálne so získanou averziou na ryby z domáceho prostredia, kde sa dáva prednosť príprave pokrmov z iných druhov mias a nedajú sa presvedčiť, aby pokrm z rýb aspoň ochutnali. A nie sú to len deti, ale často dospelí, ktorých tí menší považujú za svoj vzor. Ďalším dôvodom nekonzumovania pokrmov z rybieho mäsa je neznášanlivosť typického rybacieho pachu, či už ide o sladkovodnú alebo morskú rybu, a len ťažko sa dajú presvedčiť, že pri väčšine kuchynských úprav sa rybací zápach stratí a zostane len typická rybacia chuť. Zápach rybieho mäsa môžeme aspoň čiastočne eliminovať tak, že rybie mäso pred úpravou rýchlo opláchneme studenou vodou, osušíme, potrieme citrónovou šťavou a necháme krátko odležať. Ak ho chceme zjemniť, necháme ho krátko odležať v mlieku. 

V priebehu roka konzumujeme ryby v menšom alebo minimálnom množstve. Dôvodom, prečo sa neudomácnili v našom jedálnom lístku, je aj finančná situácia. Ryby sú svojím obsahom hodnotných bielkovín, v tuku rozpustných vitamínov a minerálnych látok ideálnou potravou nielen pre svoju dobrú chuť a ľahkú stráviteľnosť, ale hlavne pre zdravie. Mnohí z nás vedia, že častejšou konzumáciou rýb, a teda príjmom omega-3 mastných kyselín, sa naše zdravie môže podstatne zlepšiť. Aj napriek tomu tento fakt ignorujeme. 

Za zváženie stojí skutočnosť, že u nás v priebehu roka jedna osoba skonzumuje sotva 4 kg rybacieho mäsa. Na porovnanie – je to takmer o polovicu menej ako u ostatných obyvateľov EÚ. Napríklad obyvatelia severských štátov Nórska, Fínska a Švédska sa môžu pochváliť až 60 kg skonzumovaných rýb na osobu počas roka. Dlhovekosť, dobrý zdravotný stav, ale aj štíhlosť sú evidentné aj u Japoncov, ktorí počas roka zjedia 90 kg rybacieho mäsa. 

Nedostatkovým „tovarom“ pre naše telo i zdravie sú omega-3 mastné kyseliny. Sú to nenasýtené tuky, ktoré sú pre zdravie veľmi prospešné a majú pre ľudský organizmus blahodarný vplyv:

• ryby sú bohaté na vitamíny skupiny B. Napríklad vitamín B 12 je potrebný pre dobré fungovanie nervového systému. V dnešnej hektickej dobe je dobre fungujúci nervový systém veľkou výhrou, pretože naň kladieme čoraz väčšie nároky. Vitamín B 12 sa nepriamo podieľa aj na tvorbe prenášačov mozgových vzruchov serotonínu a dopamínu, ktoré podporujú dobrú náladu.
• znižujú riziko kardiovaskulárnych ochorení, srdcového infarktu a mozgovej príhody,
• pomáhajú pri srdcovej arytmii,
• znižujú krvný tlak,
• pôsobia protizápalovo pri reumatických ochoreniach,
• zlepšujú vývoj mozgu a očí kde zabraňujú degenerácií žltej škvrny v oku, čo môže viesť k slepote,
• pomáhajú pri kožnom ochorení – psoriáze,
• pomáhajú znižovať hladinu cholesterolu a nebezpečenstvo trombózy,
• majú pozitívny vplyv na manickodepresívny syndróm, schizofréniu a demenciu,
• majú pozitívny vplyv pri liečení ochorenia štítnej žľazy,
• sú prevenciou proti rakovine, dokážu potláčať rast rakovinových buniek,
• pomáhajú pri redukčnej diéte v dôsledku vysokého obsahu kvalitných bielkovín a nízkeho obsahu tuku.

Mäso z rýb je biologicky hodnotnou potravinou a svojím zložením zodpovedá správnej výžive. Svalovina rýb obsahuje priemerne 15-20% bielkovín, pričom u bravčového mäsa je táto hodnota 15-16%, u hovädzieho v priemere 18%. Ryby sú i bohatým zdrojom minerálnych látok.

Štatistiky uvádzajú, že 70-80% súčasných ochorení má priamy alebo nepriamy súvis práve so spôsobom nášho stravovania. Zo štatistík chorobnosti a mortality Slovákov vyplýva, že umierame na množstvo ochorení, ktorým by sme vedeli predísť malými úpravami stravovacích zvyklostí.

Kým človek nepochopí, že o svoje zdravie sa musí starať sám, a to priebežne a preventívne a že prevencia  okrem iného je aj otázkou výživy – tak nemá šancu na trvalý a dobrý výsledok z dlhodobého hľadiska. Racionálna výživa nie je záležitosťou jedného mesiaca ani pol roka, a dokonca ani roka. Je to záležitosť trvalá a je to otázka životnej filozofie a úcty k svojmu zdraviu.